Kategória: Denné motýle

Poznámky k chovu mlynárikovitých:

Samičky väčšiny druhov z tejto čeľade kladú aj v zajatí pomerne ochotne. Treba ich dať do húseničníka so živnou rastlinou a kŕmiť. Umiestniť najlepšie von do polotieňa.

Húsenice chováme najlepšie v húseničníkoch, sitách, prípadne vo vetraných dózach.

Kuklenie je bezproblémové a najlepšie v húseničníku s halúzkami. Húseničník so zimujúcimi kuklami je dobré mať vonku v tieni, kvôli striedaniu teploty a vlhkosti.

Poznámky k chovu vidlochvostovitých:

Samičky väčšiny druhov z tejto čeľade kladú aj v zajatí pomerne ochotne (výnimkou sú Iphiclides spp.). Treba ich dať do húseničníka so živnou rastlinou a kŕmiť. Umiestniť najlepšie von do polotieňa. Väčšinu druhov párime v ruke, iba niektoré sa spária prirodzene samé v húseničníku.

Húsenice chováme najlepšie v húseničníkoch. Niektoré druhy potrebujú aj slnko, aby sa mohli vyhrievať.

Kuklenie je bezproblémové a najlepšie v húseničníku s halúzkami, vrstvou zeme a machu. Húseničník s kuklami je dobré mať vonku v tieni, kvôli striedaniu teploty a vlhkosti.

Poznámky k chovu očkáňovitých:

Väčšinu druhov z tejto čeľade vykladieme ľahko. Samičku umiestnime do priesvitného vedra, všade vystlaného gázou. Na vrchu je vetranie (viď obrázok). Do vnútra dáme trávu. Samičky kŕmime pomocou injekčnej striekačky alebo pri niektorých druhoch aj pomocou vatičky namočenej v medovej vode. Vedro umiestnime do polotieňa von a každý deň samicu prikrmujeme.

Húsenice chováme buď v dózach (len zo začiatku (1 až 2 instar), alebo ku koncu vývoja pár dní pred kuklením. Inak ich chováme najlepšie v húseničníkoch s predpestovanou trávou. Húsenice väčšiny očkáňov zimujú a preto je najlepšie ich mať vonku na živej tráve, aby si počas zimovania, keď sa prebudia mohli samé odhryznúť z trávy. Okrem toho majú vhodné poveternostné podmienky pri zimovaní. Pri vonkajšom chove treba dávať pozor na predátorov ako sú slizniaky, ucholaky, mravce a pod., aby sa nedostali do húseničníka.

Kuklenie je bezproblémové a najlepšie v húseničníku s halúzkami, vrstvou zeme a machu. Húseničník s kuklami je dobré mať vonku v tieni, kvôli striedaniu teploty a vlhkosti.

Poznámky k chovu babôčkovitých:

Väčšinu druhov z tejto čeľade vykladieme pomerne ľahko (výnimkou sú Apaturinae a Limenitidinae). Samičku umiestnime do priesvitného vedra, všade vystlaného gázou. Na vrchu je vetranie (viď obrázok). Do vnútra dáme živnú rastlinu, najlepšie predpestovanú v kvetináči. Samičky kŕmime pomocou injekčnej striekačky alebo pri niektorých druhoch aj pomocou vatičky namočenej v medovej vode. Vedro umiestnime do polotieňa von a každý deň samicu prikrmujeme. Tá začne neskôr klásť vajíčka na rastlinu a na gázu.
Niektoré druhy môžeme vyklásť aj v site na živnej rastline alebo v húseničníku so živnou rastlinou.

Húsenice chováme buď v dózach (len zo začiatku (1 až 2 instar), alebo ku koncu vývoja pár dní pred kuklením, v húseničníkoch alebo najlepšie v sitách na živých rastlinách.

Kuklenie je bezproblémové a najlepšie v húseničníku kde sa môžu na strope húseničníka húsenice zavesiť dole hlavou.

Poznámky k chovu ohniváčikovitých:

Samičky väčšiny druhov z tejto čeľade kladú aj v zajatí pomerne ochotne. Treba ich dať do menšieho húseničníka so živnou rastlinou a kŕmiť. Umiestniť najlepšie von do polotieňa. Samice ostrôžkárov vykladú aj v 5 litrovom pohári s drevnatou halúzkou živného stromu. Vajíčka umiestňujú k pukom alebo na kôru halúzky. Keďže u ohniváčikovitých sa jedná o pomerne malé motýle, najlepšie sa kŕmia s vatičkou namočenou do medovej vody, položenou na vrchnej strane sitka.

Húsenice chováme najlepšie v sitách na živých rastlinách. Vajíčka ostrôžkárov treba dať do sita na živý strom už počas zimy, lebo sa liahnu zavčasu na jar, keď ešte strom nemá rozvinuté listy a zavŕtavajú sa do pukov, ktoré vyžierajú.

Kuklenie je bezproblémové a najlepšie v húseničníku s vrstvou zeme a machu. Húseničník s kuklami je dobré mať vonku v tieni, kvôli striedaniu teploty a vlhkosti.