Kategória: Čeľaď

Poznámky k chovu papriadkovcovitých:

Chov papriadkovcov je obtiažny. Párenie je jednoduché a dá sa dosiahnuť vo vonkajšom húseničníku. Následné vykladenie samice je bez problémové. Je vhodné aby mala samica v húseničníku aj tenké halúzky a steblá, okolo ktorých kladie znášky vajíčok.

Chov húseníc je spočiatku možný aj v plastovej dóze, pri každodennom vymieňaní listov. Po druhom zvliekaní je najlepšie umiestniť húsenice do vonkajších dóz s predpestovanou púpavou. Medzi púpavu je vhodné zapichnúť aj halúzky alebo stonky, na ktoré húsenice vyliezajú pri odpočinku a zvliekaní. Treba zaistiť aby sa do dózy nedostali, slizniaky, ucholaky, mravce a ďalší predátory.

Kuklenie papriadkovcov a správne držanie kukiel až do liahnutia motýľov je najväčším problémom chovu. Asi najlepšie sa zdá byť, jednotlivé kuklenie každej húsenice zvlášť v platovej dóze (bez vrchnáku) alebo plastovom pohári od piva. Na dno sa dá vrstva mierne vlhkej zeme (najlepšie sa osvedčila hnedá rašelina). Kukli sa následne vyberú a rozmiestnia do húseničníka na vrstvu rašeliny. S prstom sa urobí jamka pre každú kuklu zvlášť. Húseničník umiestnime von pod strechu do tieňa. Cez leto nevlhčíme, až koncom leta a na jeseň pred liahnutím motýľov.

Poznámky k chovu chochlatkovitých:

Párenie chochlatiek je jednoduché. Najlepšie sa pária sa vo vonkajšom húseničníku. Následné vykladenie samice môžeme bez problémov zrealizovať v dóze s toaletným papierom na spodku.

Chov chochlatiek je pomerne jednoduchý. Najlepšie je ich chovať v sitách na živom strome. Do sita dáme už vajíčka vykladené na papieri, pretože húsenice mnohých druhov sa po vyliahnutí môžu navzájom pozapriadať vláknom a pri chove v site sa hneď rozlezú a samostatne sa usadia na listoch. Sitá treba kontrolovať, či už nie je lístie zožraté a potom ich treba premiestniť na novú haluz. Treba dávať pozor aj na vtáky a osy, ktoré cítia prítomnosť húseníc a vedia sa prehrýzť do sita.

Kuklenie je bez problémov, stačí dóza alebo húseničník s vrstvou zeme (rašeliny), lístia, machu alebo kúskov kôry, podľa toho, kde sa daný druh kuklí.

Poznámky k chovu mníškovitých:

Párenie väčšiny mníšok alebo štetinavcov je jednoduché a dá sa docieliť v húseničníku vonku alebo vnútri. Následné kladenie vajíčok je úplne bez problémové a samica ich vykladie v dóze s toaletným papierom na spodku. Vajíčka potom umiestnime do vetranej plastovej dózy a občas vlhčíme vodou.

Chov väčšiny druhov húseníc môžeme spočiatku alebo ku koncu realizovať vo vetranej plastovej dóze. Najjednoduchšie je ich ale chovať v sitách na živých stromoch. Zimujúce húsenice treba mať vonku v prirodzených podmienkach. Zimujúce vajíčka v malých sitkách, tiež vonku v tieni.

Kuklenie väčšiny druhov prebieha medzi listami, alebo rastlinstvom, prípadne pod kôrou.

Poznámky k chovu stužkavcovitých:

Chov stužkavcov je pomerne jednoduchý. Pária sa v húseničníku a niektoré druhy aj viac krát za život. Na vrch húseničníka treba dať kúsok vaty namočenej v medovej vode alebo nakrájané kúsky prezretého ovocia. Stužkavce si samé nájdu stravu a budú na nej sať každú noc. Vyklásť samicu môžeme buď v húseničníku alebo v dóze, ktorá má na vrchu otvor prekrytý gázou - do nej umiestňujú vajíčka.

Vajíčka prezimujeme v sitku vonku v tieni. Na jar ich dáme do dózy a liahnuce sa húseničky premiestnime na rastlinu.

Spočiatku ich môžeme chovať v dózach ale neskôr radšej v sitách na stromoch. Preferujú mladé a čerstvé lístie. Kuklia sa bez problémov medzi listami.

Poznámky k chovu spriadačovitých:

Párenie väčšiny spriadačov je pomerne jednoduché a dá sa docieliť v húseničníku vonku alebo vnútri. Následné kladenie vajíčok je úplne bez problémové a samica ich vykladie v dóze s toaletným papierom na spodku. Vajíčka potom umiestnime do vetranej plastovej dózy a občas vlhčíme vodou.

Chov húseníc väčšiny druhov môžeme realizovať vo vetranej plastovej dóze. Suchomilné druhy chováme na predpestovaných rastlinách vonku. Otvor na vrchu plastovej nádoby so sitom je treba dobre zabezpečiť, lebo húsenice spriadačov veľmi dobre lozia a vedia sa prepchať aj cez úzku škáru a utiecť. Zimujúce húsenice treba mať vonku v prirodzených podmienkach so živými rastlinami, trsmi tráv, machu a suchého lístia.

Kuklenie väčšiny druhov prebieha pod kameňmi, kôrou a listami na zemi alebo plytko v zemi. Veľké spriadače sa kuklia v zámotku medzi rastlinstvom alebo v pokrčenom papieri.

Poznámky k chovu vretienkovitých:

Párenie väčšiny vretienok je pomerne jednoduché a dá sa docieliť v húseničníku vonku alebo vnútri. Následné kladenie vajíčok je úplne bez problémové a samica ich vykladie v dóze s toaletným papierom na spodku. Do dózy je vhodné dať aj kúsok živnej rastliny. Vajíčka potom umiestnime do vetranej plastovej dózy a občas vlhčíme vodou.

Chov húseníc do druhého zvliekania môžeme realizovať v plastovej dóze. Potom ich dáme do sita na živnú rastlinu alebo do vonkajšej dózy s predpestovanými rastlinami. Koncom leta prestávajú žrať a začínajú zimnú diapauzu. Zimujúce húsenice treba mať vonku v prirodzených podmienkach. Po prezimovaní chováme húsenice vo vetranej dóze.

Kuklenie väčšiny druhov prebieha na stonkách rastlín. Preto treba, aby v dózach alebo húseničníkoch boli zapichnuté tenké halúzky alebo špajle.